Way of the Destiny - Spomienky II

Sirius nevedel, ako dlho sa s ním všetko krútilo, ale keď precitol uvedomil si, že sa nachádza v strede miestnosti bez okien a stojí na kamennej podlahe, na ktorej sú vyryté zvláštne znaky. Sirius sa chcel po tej miestnosti poprechádzať, ale uvedomil si, že sa nedokáže pohnúť. Nechápal, čo sa deje. Zrazu sa pred ním znovu začali objavovať jeho spomienky. Ako prvá sa objavila spomienka na jeden jeho rozhovor s Jamesom, ktorý sa odohral na začiatku prvého ročníka.
„Sirius, ty to máš v istých ohľadoch na tejto škole ľahšie, ako ja.“ povedal mu James. Sirius sa zasmial. „V čom to mám ľahšie?“ opýtal sa pobavene. „No... ty tu máš aspoň rodinu...“ začal James, ale Sirius sa zatváril tak znechutene, že radšej nepokračoval. „James ja neviem o žiadnej rodine, ktorú by som tu mal.“ povedal Sirius. „Ale tvoja sesternica...“ James nepochopil význam Siriusových slov. Sirius len otrávene prevrátil oči. „Vieš, že nikoho z tých ľudí nepokladám za rodinu.“ povedal a James prikývol. Sirius sa nad touto spomienkou pousmial.
Dalšia spomienka, ktorá sa pred ním vynárala, nebola už taká príjemná. Bola to spomienka na jednu hádku s Bellou, ktorá sa odohrala asi v polovici prvého ročníka. Sirius práve kráčal po chodbe a oproti nemu išla Bella. „Ahoj sesternica.“ pozdravil Sirius s iróniou v hlase. Pravda bola taká, že teraz nemal veľmi dobrú náladu a potreboval si na niekom vybiť zlosť. To bol možno dôvod pre ktorý si nevšimol, že Bella odzdravila úplne bez irónie. On bol však v tej chvíli príliš zaslepený hnevom, aby si to všimol. „Nevedel som, že chodíš aj po chodbách po ktorých pred tebou chodili aj humusáci.“ začal Sirius rozhovor s jediným cieľom. Vybiť si zlosť. Bella sa otočila a nenávistne prižmúrila oči. „Teba nemusí vôbec zaujímať kam chodím.“ odvetila nahnevane. „Ver mi, že ma to ani v najmenšej miere nezaujíma.“ odvetil Sirius. „Len som prekvapený, že si sa k niečomu takému znížila.“ dodal ironicky. Bella naňho nahnevane pozrela. „Keby som chodila iba po chodbách, po ktorých nechodili humusáci, tak ani nevyjdem zo slizolinskej klubovne.“ odvetila nahnevane. „Si presne taká zaslepená, ako zvyšok rodiny.“ povedal Sirius a tentoraz mu z hlasu znelo pobavenie. „Jediný, kto je tu zaslepený si ty.“ povedala a nahnevane odišla. Sirius si pri spätnom pohľade na túto spomienku uvedomil, že v tomto prípade to bol on, kto zaútočil, ale necítil za to výčitky. Myslel si, že si to zaslúžila. Zaslúžila si to za to, že sa nechala ovládať rodinou. Zaslúžila si to aj za to, čo mu urobila v spomienke, ktorá sa teraz pred ním vynárala.
Odohrávala sa v treťom ročníku. Sirius práve odchádzal z trestu, ktorý dostal za vyrušovanie na hodine. Slughorn tiež prezieravo oddelil jeho trest s Jamesovým a nechal ho pracovať dovtedy, kým si nebol istý, že už naňho nikto nebude čakať. Zrazu začul bolestný výkrik. Prudko sa otočil. Po chvíli si uvedomil, že výkrik vyšiel z jednej z učební, ktoré sa nikdy nepoužívali. Potichu nazrel dnu a uvidel svoju sesternicu Bellatrix, ako mieri prútikom na dvoch už napohľad mladších žiakov a striedavo na nich zosiela nejaké kúzlo. Siriusa to tak rozčúlilo, že vytiahol svoj prútik a vstúpil. Vedel, že na chodbách a v učebniach bez dozoru profesora sa nesmie čarovať, ale to mu bolo v tejto chvíli jedno. Keď Bella začula buchnutie dverí, obzrela sa a uvidela Siriusa, ako k nej kráča s prútikom v ruke. „Čo tu chceš?“ vyštekla naňho. „Okamžite s tým prestaň!“ vykríkol Sirius. „S čím?“ opýtala sa Bella pokojne a chystala sa na jedného z prvákov znovu zoslať kliatbu. Toto Siriusa rozzúrilo. Už po treste so Slughornom, ktorý mal stále narážky na to, že nie je taký dobrý, ako zvyšok jeho rodiny a on sa musel ovládať, mal už dosť zlú náladu, ale toto ho rozčúlilo ešte viac. Zdvihol prútik a vykríkol: „Expeliarmus!“ Zaklínadlo ju zdvihlo do vzduchu a hodilo o stenu. Okamžite sa nahnevane zdvihla, ale uvedomila si, že nemá v ruke prútik a tak zostala zarazene stáť na mieste. „Choďte.“ povedal Sirius prvákom a tí ho okamžite poslúchli. Sirius ešte raz znechutene pozrel na Bellu a odišiel.
Sirius znechutene sledoval túto spomienku. V tejto chvíli ho mrzelo, že nemôže rozhodnúť na ktoré spomienky sa pozrie a na ktoré nie. Túto by si určite nevybral. Ale táto spomienka v ňom len utvrdila jeho nenávisť voči Belle. Uvedomil si, že čim viac spomienok na ňu vidí, tak tým silnejšie pociťuje svoju nenávisť voči nej. Ďalšia spomienka bola na rozhovor s Jamesom, ktorý sa udial ešte v prvom ročníku. „Sirius, prečo vlastne nenávidíš svoju sesternicu?“ opýtal sa ho James. „Veď som ti to už hovoril. Za to, že je rovnaká ako celá moja rodina. Za to, že nenávidí čarodejníkov, ktorí sa narodili v muklovských rodinách. A mám na tú nenávisť ešte mnoho iných dôvodov.“ povedal Sirius a jeho tón naznačoval, že sa už nechce na túto tému viac baviť, ale James to buď nepostrehol, alebo to ignoroval. „Ako vieš, že je rovnaká? Možno to len predstiera kvôli rodine.“ povedal James. Sirius sa rozosmial. Smial sa tak úprimne, až to Jamesa prekvapilo. „O komkoľvek z rodiny by som si mohol myslieť, že svoje názory a postoje iba predstiera, ale pri nej nie. Viem, že je rovnaká ako moja matka. Aj ako môj otec. Vlastne je rovnaká, ako celá moja rodina.“ povedal Sirius. „Ako to môžeš vedieť, keď si s ňou nikdy nehovoril?“ oponoval mu James. „Už som s ňou hovoril toľkokrát, že mi to stačí na celý život.“ odvetil Sirius.
Spomienka sa zrazu prerušila a Siriusa znovu osvietilo to oslnivé biele svetlo.